Detský stres spôsobuje, že váš mozog dozrieva rýchlejšie
„Bohužiaľ, v tejto štúdii nemôžeme s istotou povedať, že stres spôsobuje tieto účinky. Na základe štúdií na zvieratách však môžeme predpokladať, že tieto mechanizmy sú skutočne kauzálne,“ povedala Tyborowska.
Stres v neskoršom živote, ako napríklad nízka úcta rovesníkov v škole, súvisí s pomalším dozrievaním mozgu. (Zdroj: Súbor Foto) Stres v ranom detstve v dôsledku negatívnych skúseností - ako je choroba alebo rozvod rodičov - môže viesť k rýchlejšiemu dozrievaniu určitých oblastí mozgu počas dospievania, naznačuje nová štúdia. Štúdia zistila, že tieto skúsenosti spôsobujú rýchlejšie dozrievanie prefrontálnej kôry a amygdaly - ktoré tiež zohrávajú úlohu pri kontrole emócií v dospievaní. Z evolučného hľadiska je užitočné rýchlejšie dozrieť, ak vyrastáte v stresujúcom prostredí. Bráni však aj tomu, aby sa mozog flexibilne prispôsoboval aktuálnemu prostrediu, povedala Anna Tyborowska z Radboud University v Holandsku.
Na rozdiel od toho, stres prežívaný neskôr v živote, ako je nízka úcta rovesníkov v škole, súvisí s pomalším dozrievaním hipokampu v oblasti mozgu a ďalšej časti prefrontálneho kortexu v rokoch dospievania, uviedli vedci. Zaujímavosťou je, že silnejší účinok stresu na mozog zvyšuje aj riziko vzniku antisociálnych osobnostných čŕt, povedala Tyborowska. V rámci štúdie publikovanej v časopise Scientific Reports výskumníci v roku 1998 skúmali skupinu – ktorá vtedy pozostávala zo 129 jednoročných detí a ich rodičov.
Za posledných 20 rokov výskumníci okrem iného študovali ich hry a interakcie s rodičmi, priateľmi a spolužiakmi. Deti boli tiež podrobené vyšetreniam magnetickou rezonanciou. Tím skúmal dva typy stresorov – negatívne životné udalosti a negatívne vplyvy zo sociálneho prostredia – v dvoch životných štádiách ich subjektov: rané detstvo (0-5 rokov) a dospievanie (14-17 rokov).
Tieto úrovne stresu spájali s dozrievaním prefrontálneho kortexu, amygdaly a hipokampu. Tieto oblasti mozgu hrajú dôležitú úlohu pri fungovaní v sociálnych a emocionálnych situáciách a je známe, že sú citlivé na stres. Výskumníci boli prekvapení, keď zistili, že sociálny stres v neskoršom živote zrejme vedie k pomalšiemu dospievaniu počas dospievania. Bohužiaľ, v tejto štúdii nemôžeme s istotou povedať, že stres spôsobuje tieto účinky. Na základe štúdií na zvieratách však môžeme predpokladať, že tieto mechanizmy sú skutočne kauzálne, povedala Tyborowska.