Účastníci zo skupiny sledujúci odchádzajúci výlet a spiatočnú cestu-spiatočný výlet-odhadovali, že druhý výlet trval kratšie ako prvý výlet. (Zdroj: Thinkstock Images) Nová štúdia odhalila, že ľudia uvažujúci o spiatočnej ceste odhadovali, že cesta tam a späť trvala kratšie ako cesta von.
Mnohí zažili efekt spiatočnej cesty, kde sa zdá, že cesta späť je kratšia ako cesta tam, aj keď cesty v skutočnosti trvali rovnako dlho.
Ryosuke Ozawa z Kjótskej univerzity a jeho kolegovia porovnávali skupinu 20 mužov, ktorí sledovali dva z troch vopred zaznamenaných peších filmov, a to buď o ceste tam a späť, alebo o dvoch výjazdoch. Účastníci odhadli dĺžku týchto dvoch filmov počas sledovania a potom znova po dvoch cestách.
Iba účastníci zo skupiny sledujúci odchádzajúci výlet a spiatočnú cestu-spiatočný výlet-odhadovali, že druhý výlet trval kratšie ako prvý výlet.
Okrem toho,účastníci pocítili efekt spiatočnej cesty iba pri premýšľaní, potom dĺžka po výletoch.
Porovnaním stavu spiatočnej cesty a podmienky bez spiatočnej cesty autori naznačujú, že spiatočná cesta spiatočnou cestou nám môže skutočne priniesť pocit, že čas je kratší aj bez chôdze a že účinok spiatočnej cesty nemusí mať vplyv na načasovanie samotný mechanizmus, ale skôr náš pocit času retrospektívne.
Na lepšie pochopenie prínosu informovanosti o návrate je potrebný ďalší výskum, pretože označovanie ako spiatočná cesta alebo návrat môže byť ďalším faktorom vyvolávajúcim kognitívne skreslenie účinku návratu.
Štúdia je publikovaná v časopise PLOS ONE s otvoreným prístupom.