Kultúra na jedno kliknutie
Ako otvorená platforma nachádza nové spôsoby rozprávania príbehov. Výňatky z rozhovoru so sudhou Gopalakrishnanom, výkonným riaditeľom, a S Ramadoraiom, prezidentom, riadiacim orgánom Sahapedie.
S Ramadorai a Sudha Gopalakrishnan Sahapedia je otvorený online zdroj založený v roku 2011 a je baňou vizuálneho a archívneho obsahu o umení, kultúre a dedičstve Indie. V priebehu rokov zhromažďoval a upravoval materiál z rôznych zdrojov a uskutočňoval kultúrne mapovanie regiónov. Prvá dávka štipendia Sahapedia-UNESCO sa skončila minulý týždeň, kde sa viac ako 100 doktorandov a absolventov zúčastnilo primárnej dokumentácie a kurátora obsahu. Výňatky z rozhovoru s výkonným riaditeľom Sudhou Gopalakrishnanom a prezidentom Sahapedie S Ramadoraiom:
Ako pomohlo manželstvo umenia, kultúry a dedičstva s digitálnym priestorom?
S Ramadorai (SR): Rozprávame príbehy v novom médiu prostredníctvom rozhovorov so živými autoritami. Môžem rozprávať príbeh, ale môže mať ešte niekoľko ďalších aspektov, takže iní môžu pridať, a preto neustále rastie.
Sudha Gopalakrishnan (SG): Digitálne médium dáva silu prejsť pomníkom na obrazovke. Ľudia môžu vedieť o chrámovom komplexe Brihadeeshwara v meste Thanjavur, ale koľkí ho už navštívili a zažili? So Sahapediou sa môžu prechádzať po chráme, vidieť sochy, porozumieť kuchyni a sledovať rozhovory s archeológmi a historikmi. Ožije to týmto spôsobom.
Jami Masjid v Champaner Spolupracovali ste so súkromným sektorom (poradenské služby Tata) a tiež s vládou (poradca premiéra v Národnej rade pre rozvoj zručností), je podľa vás verejno-súkromné partnerstvo pri údržbe pamiatok dobrý nápad?
SR: Myslím si, že je to fenomenálny nápad. Skupina Tata financovala obnovu Bombajskej univerzitnej knižnice (Hodinová veža a knižnica Rajabhai), Durbarskej siene ázijskej knižnice, obnovila slávu dedičstva a vrátila ho mestu. V prípade Červenej pevnosti nekupujú nehnuteľnosť a neroztrhávajú ju. Obnova je na vláde, údržbu môžu poskytovať firmy, aby mohla prilákať turistov.
Na obnove hmotného dedičstva majú oči úrady a ľudia, myslíte si, že sa nehmotnému dedičstvu venuje taká pozornosť?
SG: Nemyslím si, že by sme sa na to mali pozerať ako na hmotnú a nehmotnú kultúru. Pojem „nehmotný“ sa nedávno začal používať, ale chcel by som to nazvať žitou kultúrou. Monument bol prežitým miestom so svojimi zvykmi a spoločenským životom, ktoré sú súčasťou zjednotenej kultúry.
Ste spokojní s prístupom vlády k zachovaniu kultúry?
SG: Vláda má verejný dosah, ale v ich inštitúciách nie je žiadna otvorenosť. Zhromaždili toľko informácií, ale ak ich pôjdete požiadať, riadia sa autorskými právami a prístup je obmedzený. Preto sme otvorenou platformou.
Ako ovplyvnili vaše projekty?
SR: Prináša hodnotu identite umelca žijúceho v odľahlom regióne. Ak chce niekto skúmať, môže tu mať materiál z prvej ruky.
Aké máš plány?
SR: V budúcnosti chceme ísť napríklad na oveľa menej územia, napríklad oveľa intenzívnejšie na severovýchod, a zmapovať kultúru v Chhattisgarh.