Vedci uviedli, že imunitný systém HIV pozitívnych žien, ktoré boli na antiretrovírusovej liekovej terapii, mal obmedzenú odpoveď, keď bola ich krv vystavená „vírusu vakcíny“. (Zdroj: Getty/Thinkstock) Podľa štúdie, ktorá môže viesť k novým intervenciám proti oportúnnym infekciám u ľudí s HIV, ľudia infikovaní vírusom ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV) strácajú kiahne proti kiahňam aj vtedy, keď sa im veľká časť imunitného systému obnoví pomocou farmakoterapie.
Podľa vedcov, vrátane tých z Oregon Health & Science University v USA, tento stav nazývaný imunitná amnézia spojená s HIV môže vysvetľovať, prečo majú pacienti s AIDS v priemere kratší život ako ich HIV-negatívni partneri napriek tomu, že sú na liekovej terapii.
Štúdia publikovaná v časopise Journal of Infectious Diseases porovnávala T-bunky imunitného systému a protilátkové reakcie u celkovo 100 HIV pozitívnych a HIV negatívnych žien, ktoré boli v mladosti očkované proti pravým kiahňam.
Na základe zistení vedci uviedli, že imunitný systém HIV pozitívnych žien, ktoré boli na antiretrovírusovej medikamentóznej terapii, mal obmedzenú odpoveď, keď bola ich krv vystavená „vírusu vakcíny“ použitému vo vakcíne proti pravým kiahňam.
Povedali, že tí, ktorí sú očkovaní proti pravým kiahňam, majú bežne CD4 T bunky, ktoré si vírus pamätajú a reagujú vo veľkom počte, keď sú znova vystavené. Skoršie štúdie odhalili, že tieto imunitné bunky špecifické pre vírus kiahní sa uchovávajú až 75 rokov po očkovaní. Ale v tejto štúdii boli napriek antiretrovírusovej terapii zvyšujúcej počet CD4 T buniek u HIV pozitívnych pacientov náchylní na infekciu kiahňou kiahňou.
Podľa vedcov to naznačuje, že zatiaľ čo antiretrovírusová terapia môže celkovo zvýšiť celkový počet T buniek, neobnovuje vírusovo špecifické T bunky generované z predchádzajúceho očkovania v detstve.
Výskumný tím plánuje vyhodnotiť, či rovnaké zistenia platia aj pre mužov infikovaných HIV a či ľudia žijúci s HIV stratia aj imunitnú pamäť voči iným chorobám.